Prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom tvorí Dukliansky priesmyk. Je to miesto, na ktorom sa v roku 1944, počas 2.svetovej vojne odohrávali ťažké boje.
Hlboké doliny, strmé úvozy. Dukliansky priesmyk je miesto, ktoré by sme mali poznať, aby sme nemuseli opakovať tie isté chyby.
V jeseni roku 1944 sa tu odohrala jedna z najkrvavejších bitiek 2.svetovej vojny, ktorá priniesla tisíce obetí, takže sa toto miesto volá aj Údolie smrti, pretože tu zomrelo v bojoch viac ako 20 tisíc vojakov Červenej armády a príslušníkov 1. československého armádneho zboru.
Deťom, ktoré na tieto miesta zoberieme, by sme mali vysvetliť rozdiel medzi bitkami, ktoré vidia v akčných filmoch a krutou realitou, kde boli lesy posiate mŕtvymi telami vojakov.
Postáť môžeme pred 28 metrovým pylónom pamätníka alebo sa pozrieť na miesta, kde sa tieto kruté boje odohrávali zo 49 metrovej vyhliadkovej veže, ktorá bola sprístupnená v roku 1974.
Staré mohutné stromy majú vo svojich letokruhoch zapísanú krvavú históriu, o ktorej sa doteraz dozvedáme zo šumenia listov. Stačí sa zastaviť, zavrieť oči a počúvať. Budeme počuť hustý jesenný dážď, brodenie v ťažkom blate, výbuchy granátov a krik umierajúcich a zranených.
Na tomto pietnom mieste možno skôr uvedomíme, aký je dôležitý pokojný život, ktorý nie je narušený výbuchmi bômb, zavýjaním sirén a zbytočnou smrťou tisícov nevinných ľudí.
Domov sa môžeme vrátiť aj s pochopením, že vojna nikdy nič nevyrieši.
